2011
aldehydy, neroli, mandarinka, bergamot, kumkvat, maliny, ananas, cypřiš,
červený pepř, aksamitník, jasmín, růže, konvalinka, kosatec, ylang-ylang,
pomerančový květ, lékořice, hřebíček, pačuli, větvičník, vetiver,
cedr, vanilka, labdanum, benzoin, ambra, pižma
Tak táto vôňa že vraj nemá páru? Nič sa jej nevyrovná? Netuším,
nakoľko je vzorka, ktorú testujem, výsledkom reformulácie oproti pôvodnej
vôni z roku 1870, ale toto, čo mám na sebe, by som promptne zaradila na
zoznam vôní, bez ktorých sa zaobídem.
Začína ako teplá, vlahá chypre, páchnuca po hnijúcom lístí, zvädnutých
pomarančovníkových kvetoch, jazmíne, ruži a rovnako po hnijúcom dreve
(cédrovom), troške korenia. V niečom podobná 24, faubourg EdP, v niečom
inom zase pôvodnej l'Air du temps. Potom ukáže tú oficiálnu, verejnosti
ľahšie prístupnú podobu: mydlo, prevoňaná skriňa starej dámy, jej
výživný pleťový krém. Mydlovosť a akási stareckosť v nej pretrvajú
dlho, predlho. Toto sú vône, z ktorých cítim smrť. Končí drevito, kvety
zaschli, mydlo zosladlo, je mi z nej menej mdlo, no stále mám chuť
zutekať.
V tomto ohľade sa Vode, ktorá nemá páru, skutočne len máločo
vyrovná.