Prvý nádych po streknuti je na mňa prisilná sladká vôňa frézie a
šalvie. Mandarinka je cítiť tiež, ale tak nahorklo. Tá vôňa potrebuje
svoj čas. Po rozvinutí už Eternity stratí tú krikľavosť, trochu sa
stiahne do seba a prehupne sa takmer do nežnosti. Čistunká neha lalie a
ruže… nechtík tam necítim, možno vonia inak ako som zvyknuta pri jeho
zbere a sušení, zato konvalinku cítiť nepochybne. S konvalinkami je to take
balansovanie na ostrí noža. Zle nakomponovaná konvalinka vie znehodnotiť
celý estetický zážitok vône. To ale nie je prípad Eternity. Tu je
konvalinka roztomilou bielou kvetinkou, nežnou, vzácnou, ktorá nepúta na
seba celú pozornosť. Ledva si stačíte vychutnať tú priezračnu čistotu
vône, o slovo sa prihlási santal a pačuli. Jantár a pižmo nie sú
výrazné. Jemnú kvetinovosť cítim stále (hlavne jemnú ružu). Eternity je
v podstate jednoduchá kompozícia, taká bielo-ružová. Čistá. Tichá.
Napriek tomu mi v nej niečo vadí, niečo, čo trochu tú čistotu kazí.
Uvedomujem si, ze v tej bohatej dávke „príjemnosti“ sa stále snažím
zachytiť tú „nepríjemnosť“, ako keby sa jej polapením dala eliminovať.
Keďže sa však polapiť ani eliminovať nedá (aj keď nepopieram, že
doznievaním vône tá „nepríjemnosť“ stráca na sile) zostáva môj
postoj k Eternity neutrálny. Ale naozaj stačí málo k tomu, aby som ju
považovala za veľmi peknú. A keďže vzorky skúšam aj za asistencie dvoch
chlapov, po natrčení mojej ctenej ruky pod nos, povedali, citujem jedného:"
noooo, to by mohlo byť" a druhého : „taká zvláštna vôňa, že?…ale
pekná“.
Privoniavam teda ešte raz, a ešte raz (kde sa tam zrazu nabrali tie
jemnulinké kyselinky?).......a môj neutrálny postoj sa otriasa v základoch.
Tak ešte raz…zdvíham ruku k nosu-privoniavam- dlho nasávam tu aromaterapiu
a ..... je to tu! Páčiš sa mi Eternity, dostala si ma. A dúfam, že raz
dostanem aj ja teba.
