Shalimar je snad spolu s Chanelom No. 5 najväčšia legenda dejín
parfumárstva a jedna z najslávnejších vôní sveta. A ako to u slávnych
(nielen) vôní chodí, je milovaný i nenávidený a v nosoch i mysliach
ľudí sú s ním spojené najrozličnejšie asociácie. Pre niektoré jeho
milovníčky (a ich partnerov) je Shalimar tá najviac sexy vôňa, iná skupina
žien by ho označila za zatuchnutý smrad. A zas v iných kruhoch, ako som sa
dočítala, je Shalimar identifikovaný ako parfum, ktorý nosia „ladies who
lunch“, znudené manželky bohatých mužov, ktoré nemajú celý deň čo
robiť a stretávajú sa na obedoch v najfajnovejších reštauráciách
Manhattanu. Žiadnu vôňu nemožno opísať celkom objektívne a u takejto
legendy je táto uloha ešte ťažšia. Takže i môj komentár k Shalimaru je
zafarbený subjektivitou.
Shalimar je založený na kombinácii citrusu, vanilky a akordu Guerlinade,
ktorý sa v rôznych modifikáciách objavuje v mnohých vôňach Guerlainu
z toho obdobia. (Shalimar vytvoril legendárny parfumár Jacques Guerlain
v roku 1925.) Citrus a vanilka sa nezdá byť novátorská kombinácia -
v rukách Jacquesa Guerlaina je však originálna a provokatívna. Citrus
v tomto prípade je bergamotka, ktorej horkastú, trpkastú vôňu poznajú
všetci milovníci čaju Earl Grey. Sprevádza ju tón citrónu, evokujúci viac
aromatické oleje citrónovej kôry než šťavnatú vôňu citrónovej šťavy.
Vanilka v Shalimare nijak neevokuje vanilkový puding, takmer vôbec nie je
sladká a má dymový nádych - nie je to vanilka z gourmandských vôní.
Ďalšie prítomné zložky sú kvetinové tóny, akord Guerlinade a
pravdepodobne aj tón kadidla. Guerlinade je kombinácia vanilky, tonkových
semien, ambry, pižma, benzoínu, irisu a pravdepodobne ďalších zložiek,
ktoré nám Guerlain neprezradí. Tento akord dodáva mnohým guerlainovkám
z predvojnového obdobia v rôznej miere púdrovo-vanilkový orientálny
nádych. Kvetinové srdce Shalimaru tvorí jazmín (bohužiaľ, už dávno to
nie je jazmín z Grasse), iris a ruža stolistá.
Citrusové tóny majú v Shalimare vynikajúcu výdrž - nestrácajú intenzitu
počas celého trvania hlavy a srdca vône. Počas týchto fázy je duet
bergamotky a vanilky je sprevádzaný orchestrom Guerlinade, hlavne irisu a
pižma, takisto jazmínu. Jacques Guerlain je vynikajúci dirigent: sprievodné
tóny poskytujú hlavným hrdinom tejto opery skvele zladený, hladký podklad a
udávajú náladu vône. Tá, ako naznačujú tienisté, len slabo osvetlené
kulisy farby polnočnej modrej so zlatými ornamentmi, je tajomná, temná,
plná prísľubov - nie je však ťaživá ani zlovestná. Shalimar nie je
ľahká vôňa, nie je však ani tak ťažká, aby niekoho dusila. Aplikovaná
citlivou rukou táto vôňa znesie i teplejšie počasie (samozrejme, treba tu
brať do úvahy aj vplyv individuálnej kožnej chémie), obzvlášť nádherná
je za teplej letnej noci.
V koncovke vône je výraznejšie cítiť orientálny charakter Shalimaru a
ťažšie tóny, popri vanilke sa do popredia dostáva pižmo, ktorému nechýba
živočíšny nádych a ktoré nehanebne šepká nositeľke a jej spoločníkovi
rôzne návrhy na to, čo by sa za nádhernej letnej noci dalo podniknúť.
Moja obľúbená koncentrácia u tejto vône je eau de parfum. Môj opis sa do
značnej miery vzťahuje na všetky koncentrácie, koncentrácii eau de toilette
i eau de cologne však chýba vyváženosť a trvácnosť citrusových tónov.
Jediný raz som skúsila aj extrait de parfum, bol este hebkejší a jemnejšie
zladený, ale zdal sa mi príliš pižmový a niečo neurčité mi na ňom
vadilo. Všetky koncentrácie sú však hodné vyskúšania, kto vie, ktorá
sadne práve vám?