Nádherná „bisexuálna“ vôňa. Začiatok je v znamení ostrejšieho vetiveru, z ktorého sa vzápätí vylúpnu oriešky, lieskovce, pražené kešu. Vôňa zhutnie, okamžite je sýta, hoci jej vetiver stále dáva ráznosť. V niečom pripomína Hermessence Vétiver Tonka, ale je menej pánska a menej vetiverová. Bergamot prakticky necítim – maximálne podkresľuje vetiverový úvod, hoci ani ten nie je v pravom slova zmysle svieži. Ak to porovnáme s rovnako spracovaným orieškovým vetiverom v pánskej Déclaration od Cartier, tak Déclaration je vyložene citrusovka, kým Gaiac je v tomto oveľa bližšie k Vétiver Tonka, len je výrazne dámskejšia, cukrovejšia, s nenápadným sladkokyslým akordom.
Potom sa príbuznosť s pánskymi vetiverovými vôňami stratí úplne a Gaiac sa uberie veľmi ženským a zmyselným smerom. Je lahodná a teplá, jazmín v tejto teplej podobe vo vôňach veľmi nerozoznávam (len ak si dám na ruku na porovnanie nekvetinovú Vetiver Tonku), vnímam skôr jej korenistý rozmer (orieškový vetiver sa zmenil na perníkové korenie) a nastupujúcu sladkosť. Je to pocukrované drevo, či je guajakové, to neviem, prírodnú vôňu guajaku nepoznám. Pripomína mi skôr santal s vanilkovým cukrom, aký je v Safran Troublant, tu je ale korenie menej rušivo zapracované. A pripomína mi tou mdlou, komótnou sladkosťou aj drevo v Collection Extraordinaore: Bois d'iris.
Celkovo je ale Gaiac výrazne odlišná od všetkých spomenutých drevitých vôní – spomienka na jej vetiverový úvod nemizne, ani keď vôňa doznieva, lenivo a potichu sa prevaľuje v záhyboch pokožky.