Spočiatku nič iné než Florsalmin. Šalviová tinktúra. Celé minúty. Horká, trpká, kloktadlová. A potom sa začne strácať. Na mne je to vyslovene implozívna vôňa, prepadá sa sama do seba, sladne, tíchne, chúli sa do klbka.
Musela som paralelne skúšať aj na papieriku. Florsalmin tam na ústupe dal vyniknúť živici, ale nie čerstvej, ostrej - skôr jantárovo stuhnutej, skamenenej. Trávy, drevo, vetiver sa tu snúbia s tlmenou vôňou jantáru, zeleného machu a lesných kvetov.
Na ruke je sladšia, menej vetiverová, stále však výrazne jantárová (takýto fosilizovaný jantár cítim aj v Chloé, ale vo forme, ktorá je oveľa syntetickejšia) - ide o mydlovo-živicovú arómu, ktorá je veľmi príjemná, ale akási tlmená a nenápadná. Kvetiny sú v Ormonde Woman absolútne neidentifikovateľné, drevá tiež.
Jedine šalvia a jantár, a ešte ambrová sladkosť v závere sú svietielkami, podľa ktorých sa v tejto vôni orientujem.
Je pekná, ale je tichá ako zakliaty les. Nosiť by som si ju netrúfla. Bála by som sa, že jej ozvena zarachotí oveľa hlučnejšie, než ten hlas, ktorým mi Ormonde Woman tichučko čosi vraví priamo do ucha.