Sobodomyseľná usmievavá mamička, brodiaca sa s kočíkom z devätdesiatych rokov prvými jesennými lístkami, popadanými na doznievajúcej zelenej trávičke…a presne tie isté tóny, zo základu, vôňa septembrového lístia, dreva blizučkých stromov, starých a múdrych,jemne porastených machom…
O chvíľku jej teplé dlane chytia šálku čaju…parí sa, do studenkavého dňa…zaváňa domáca pomarančová kôra, citrónik, usušené fialkové okvetné plátky nádejí z jari, do toho cítim chladný, biely porcelán,pomaly sa rozhorúčavejúci teplom čajíka. Vôňa viac zmyslami „farebná“ ako zaujímavá, no napriek tomu nádherná a jedinečná… V závere zaváňa opäť zmyslenosť popadaných listov stromu, a podivná vôňa čistoty škrobu, z madeiry detského kočíka… Indian Summer…