Na úvod kosatec vo všetkých podobách, koreň, hneď kvet, listy. Potom sa kvet rozvije. Božedobrý, ale ako! Skoro až necudne. Vyvalí sa z neho tá najvznešenejšia, najhladšia, najlahodnejšia aróma, akú som kedy v kosatcovke objavila. Pomedzi ten maslový, absolútne nemrkvový kvet sa vinie čosi osviežujúco citrusové, zrejme pomarančový kvet, ale ja tam cítim aj mandarinku. No a ylang, ako inak. A že je kultivovaný a vystajlovaný až strach. Dandylang. Tassia spomína v recenzii vzdialený závan ovocia – aj ja ho tam mám. Čosi zrelé, až sa sliny zbiehajú.
Postupne sa vôňa skľudní a stane sa priam meditatívnou. Alebo je to len dokonalá zahľadenosť do seba?
Záver ma pripravuje o rozum: kosatcový koreň na drevitom základe, suchá, tlmená vanilka. Áno, takto si predstavujem solídneho parfumového partnera. Ktorý navyše už pri najjemnejšom zahriatí pokožky vystrčí tie ylangovsky dandyovské rožky. Alebo je to len jeho kašmírový šál, ktorým mi ťahá medové motúzy popod nos?