Oleka má o pár riadkov nižšie veľmi komplexnú recenziu – a všetko z toho som schopná v Le parfum cítiť, ak sa posnažím, alebo si pred skúšaním dám 45 minút rýchlej chôdze. V pokojnom stave na mne v úvode zahviezdi kvalitný koňak, ale tento spirituálny okamih trvá len pár sekúnd. Potom už dlhé hodiny cítim len fajkový tabak a vedľa neho prázdnu, vyčistenú, no zrejme často používanú fajku. Dobre vypálenú – cítim drevo, decht, usadenú močku. Keď zapudím obraz fajky (toto nie je fajka! ), cítim cyprusové drevo – slávne hinoki, ktoré je uvedené aj v zložení, ale nie v tej čistej podobe, ako povedzme v Hinoki od CDG, kde ho dotvára terpentín, ale v podobe cyprusového obkladu miestnosti – zrejme fajčiarne. Ďalšiu hodinu sa ozvú drevá v základe, bohužiaľ tu už vôňa na mne zreteľne čpie (to mi robí niekedy céder), hoci sa v nej konečne dá vyňuchať ruža (suchá, tmavobordová, zvädnutá – podobnú cítim v La môme), iné kvety necítim. Potom sa pridá aj tá hustá ovocná šťava – nesladká medová aróma, vôňa sa uhládza, usádza svoje rozložité boky v tej fajčiarni a prekypuje ženskosťou. Vlastne je to veľmi krásna vôňa. Ale je taká hustá, ťažká a má na mne taký pomalý nástup, že by som ju na seba do spoločnosti nedala.