Koňak do vyhriatej čaše, v pánskej pracovni obloženej lakovaným drevom. Med? V pánskej spoločnosti prekvapí, ale k farbe koňaku sa hodí. Viacero dobrôt však číha v krabičkách dômyselne rozložených v pracovni. V jednej časti vstavanej skrine je bar. Rôzne druhy špiritusov, otvorené štolverky, šťavnaté sušené ovocie, vlastne len predsušené, pralinky z horkej čokolády, ale ale! Pozrime sa! V jednej časti skrine sa ukrývala dáma! Polonahá, rozohriata a veľmi sladko pižmová. To pre ňu tu bol med a všetky maškrty. Páni si zatiaľ zapália (len elektronickú cigaretu, aby mohli vdychovať arómu NEZAPÁLENÉHO tabaku a schnúcich kvetov, ktorá sa tak krásne spája s vôňou exotického dreva, akým je pracovňa obložená) a zatiaľ sa len kochajú.
Až na ten príkro sladký a pižmový akord, ktorý zotrval v miestnosti dobrých 20 minút (čo potom džentlmeni urobili s dámou, si netrúfam odhadovať), je vôňa náherne drevitá, s koňakom, ktorého vôňa kolonizovala všetok voľný priestor, so sušeným alebo prezretým ovocím a možno aj s čerstvo prinesenou sacherkou. Keby mal nejaký muž odvahu si 1697-čku dať, napriek tomu, že sú v nej aj dámske kvety, bol by pre mňa neodolateľný.