Motala som sa v parfumérii bázlivo, v mrkvových džínsoch, v červenej blúzke s čiernymi bodkami, keď som zazrela na reklamnom plagáte jeho. Chcela som ho spoznať. Zaujal ma na prvný pohľad. Sálalo z neho dobrodružstvo, tajomnosť, sila a… les. Vedela som, že to bude teenagerská láska. Ja a Hugo. Pobozkal mi zápästie. Začervenala som sa. Cítila som, ako mi na pokožke jeho dych zanecháva kryštáliky soli. Ten príjemne chladivý pocit ma unášal niekam ďaleko- k moru, o ktorom som len snívala. K moru, pri ktorom sedím na deke. Kúpať sa už nedá, zívajúca jeseň sa hrá s oblakmi slanej vody. Vedľa seba, na deke v košíku mám nezrelé jablká, čerstvonatrhané posledné bylinky z lúky. Ruky mi zohrieva nesladký čaj z mäty. Chlad z dialav, vrúcny pocit v srdci, studená zem podomnou. Je čas ísť domov, čas otvoriť oči. Vrátiť sa od mora, cez jesenný les domov. Cez les, kde zo stromov tečia miazga, kde sa snažím nezašliapnúť šalviu. Otvorím oči, usmievam sa. Som tam, kde som bola, v mrkvových džínsoch s Hugom. A dnes, keď sa mi, zrejme nie náhodou, znova dostal do nosa si na všetko spomeniem. Stará láska nehrdzavie. Však, Hugo?