Spočiatku ozaj orientálka. Hutná, korenistá, sladká. Celá naraz! S nejakými prezretými bobuľami alebo suchým sladkým ovocím. V úvode zaburáca. Hrmotne vojde, elegantne poobvíjaná ťažkými brokátovými látkami.
A potom?!
V elegantnej arabeske, zrkadlovom polobrate náhle zmutuje. Z telesnej, plnej, sladkej vône ostane len tieň. Abstrakcia orientálky. Myslím, že za celou touto alchýmiou stojí niekoľko syntetických zlúčenín a moderná chémia.
Oriental lounge spriezračnie, stane sa typicky ellenovsky holografickým, zmocní sa ho bezváhový stav. A napriek stavu beztiaže jasne identifikujem ambru, zmyselnú, teplú, takmer živočíšnu. Ale je za sklom.
Tak ako vôňa v úvode hrmotala, teraz stojí v predsieni vlastného bytu ako duch.
Nasladlá, ambrová, v istom zmysle zmyselná, i nezmyselne asketická.
Provokuje. Netýkavka.
Je celkom ako ja.
Znie v jednom extrémne komplexnom tóne, ktorý takmer nepočuť.
Je stále nasladlá, korenistá, teplá, dôverná. Je to orientálka pre intelektuálky. A musím ju mať.