Nenapíšem asi nič nové, keď ju prirovnám k Féminité du bois, mínus slivka a dubový mach, plus fialka a zelený mach, ten , čo rastie na skalách. A predsa nie sú až také podobné, lebo nesú celkom odlišnú náladu.
Kým Féminité du bois je oblá, parnatá, kučeravá prehriata žena, vzrušená a nekonečne zmyselná, Bois de violette je vystresovaná chudá brunetka s krátkym účesom a husto zarasteným podpazuším, ktorá behá hore dolu a pred pracovným náporom jej vyskakuje pot na hornej pere.
V úvode silno cítiť listy fialiek aj fialkové kvety – pikantné aj sladké – ostré čpenie cédra podčiarknuté náložou škorice a len veľmi decentne zjemnené pižmom.
Je to pekná a zaujímavá vôňa, ale kto má komótnu náladu, toho by mohla znervózňovať. Fialkové vône majú pre mňa veľmi často v sebe čosi maniodepresívne. Serge mi však naservíroval skôr neurotickú fialku. Štípe ma v nose, irituje, no zároveň mám chuť sa jej zmocniť a vykrútiť jej ruky za chrbtom a potom ju láskavo upokojiť.