De profudis - vôňa dušičková
(Z hlbín volám k tebe, Pane, Pane počuj môj hlas. Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe…)
Ten Lutens je teda frajer! Nemyslím teraz osobne, ale firmu, samozrejme. Od objednávky po príchod 9 dní. To nie je zlé, vzhľadom k malomestu, v ktorom bývam – aj balenie super – čierna farba u lutensovských obalov dominuje. Tiež štýlové – veď podľa mňa je to vôňa dušičková…
Nedočkavo rozbaľujem celofán na krabičke (rada rozbaľujem balíčky a mám zvyk trpezlivo rozbaľovať tak, aby som čo najmenej porušila obal – je to môj akýsi vianočný (zlo)zvyk, napínať to čo najviacej)…a…už sa vykľul z krabičky flakónik, nádherný zvonček s tmavofialovým obsahom, pekne studený – vonku je zima a má za sebou dlhú cestu…orosil sa máličko, chudáčik - skoro tak ako aj ja z toho napätia.
Odstraňujem plastový priesvitný obal – akúsi „pečať“ na viečku, opatrne otváram, čuchám, pri pokuse naliať na ruku menšie množstvo skoro prelejem – dokelu, ešte si to hneď vylejem! – ale nie, podlaha je suchá, len na ruku sa dostalo viacej, ako som pôvodne zamýšľala.
A prvý dojem? (nebýva vždy ten správny, ja viem – pri parfémoch ani pri ľuďoch, veď už som dačo zažila ). Prvý dojem je super – tešila som sa na dušičkovú vôňu – a naozaj ma nesklamala. Jemná, chryzantémovitá, zemitá – ale takú voňavú zem by som brala – ááá – fialka, ani farba neklamala!
Po polhodine – stále krásna, zemitosť ustúpila, a ja vnímam ešte viacej tú fialku, áno, aj s chryzantémou v pozadí…super – je to pre mňa vôňa skrz-naskrz nostalgická… akýsi smútok ma pri nej prepadol - ale tu ma napadajú verše od môjho obľúbeného Milana Rúfusa:
„Nežaluj pesnička. Čas letí – milujeme.
Cez okraj dávnych dní spomienka prevísa –
nie, Bože kľud, nie kľud – až po tú hlinu zeme,
v nej človek búriaci na ticho zmení sa.“
Už žiadna nostalgia – jednoducho – život. (ale v takej voňavej hline by som nedbala skončiť :mrgreen: )!
A ešte dodatok - myslím, že autor parfému sa naozaj inšpiroval žalmom č. 130, (Z hlbín volám k tebe), ktorého latinský názov je De profundis. (áno, s malým p - aj na flakóne je názov De profundis - latina nepoužíva veľké písmená pri podstatných menách, iba vo vlastných menách). Po podrobnejšom skúmaní môžem povedať - táto vôňa má v sebe akúsi „duchovnú“ atmosféru, aj fialová farba nebude asi kvôli fialkám, ktoré tu jemne cítiť. Pôvodne ma to síce napadlo - ale nie, fialová farba je farba pokánia, pokory. Žiadne sebatrýznenie - pokoj, skláňanie sa, proste pokora. A možno preto sa drží skôr pri tele, nejde do priestoru. Jej výdrž na mne však nie je ktovieako veľká, hmm - veď ani tá pokora nám dlho nevydrží, čo?